Martin Šuraba
O chlapovi, čo sa nevedel biť a o žene, čo nevedela variť
Ani neviem ako som ju spoznal. Tuším, že som šiel z krčmy a sadol si do električky. Dvaja maniaci jej dávali nemravné návrhy a ja som si vtedy začal hlučne fúkať nos. Erotika prišla, keď som skončil na traumatológii a o pár dní na to som od nej dostal kvety. Ako mohla tušiť, že som miloval od detstva biele ruže? Keď som sa vrátil do archívu po niekoľkých dňoch, zašli sme na zmrzlinu.
Martin Šuraba
Rut Laskierová
Otváram Google Maps a píšem: Będzin, Poľsko. Rolujem myšou a pozerám sa ako je to ďaleko od miest, ktoré poznám aspoň podľa mapy. Neďaleko sú Katowice a takisto je to blízko pri historickom meste Gliwice, od Krakowa to nie je ani 100 kilometrov. Keď už budem tento rok v Poľsku, mohol by som vidieť aj Będzin. Naučil som sa mať to mesto celkom rád. Tak ako som sa naučil kedysi dávno milovať Amsterdam. V Holandsku som dosiaľ nebol, ale mojim snom je vziať bicykel a navštíviť túto inštitúciu. Denník Anny Frankovej nie je len kniha o dievčati, ktoré sa ukrýva pred gestapom. Denníky takého typu, to sú koľajnice od električiek, šepot listov v mestskom parku, antikvariáty, bicyklovanie sa do noci a kopec iného. Žiaľbohu, sú to aj knihy žltej hviezdy1, ľudského ponižovania a inej krutosti. A o takej knihe je aj dnešný článok.
Martin Šuraba
Snobský čitateľ
Už dopredu hovorím, že budem sarkastický. Je istá skupina ľudí, ktorej sarkazmus vadí, preto mám k vám nasledujúcu prosbu. Ak vám tento článok patrí, pošlite mi prosím na účet 5000 eúr. Veľmi rád navštívim Filipíny a dám si do kože pribíjať klince, lebo som voči vám spáchal hrdelný zločin. Úprimne sa vám ospravedlňujem a dúfam, že mi raz odpustite za tento ozrutný skutok.
Martin Šuraba
Rozprávka o zhasnutom svetle
Bola to krásna noc, mrvil som a skučal, chrápal a párkrát spadol z postele. Snívali sa mi také hovadiny, že som div nezošalel. Zobudil som sa viackrát a vždy sa mi vykreslil úsmev na tvári. Spala vo svojom obrovskom pyžame a voňala. Ženy v posteli vždy voňajú, hovorieval mi kedysi jeden ujo. Pošteklil som ju občas po vlasoch a aj niečo povedala, ale nedávalo to zmysel. Miloval som ju, keď spala, bola taká jemná, krehká. Vtedy som pochopil význam tých slov, že ako je to niekoho ochraňovať. Hodil som sa na postel a zaspal som.
Martin Šuraba
Záhradník
Padal sivý sneh, stromy boli bez listov a vrany krákali ako besné. S kolegom sme sa smiali, že vyjdeme na stromy a dáme im chleba s rumom. Zvonil mi každú chvíľu telefón a pol dňa som hľadal chybu v skripte. Našiel som, bol to jeden apostrof, div som nezošedivel. (Ešte raz nech sa mi dakto posmieva, že som kancelárska krysa a že neviem nič o poriadnej práci, pošlem ho k skriptom.) Nebol to dobrý deň, bol stresový a hektický.
Martin Šuraba
Keď som nespal doma
Pivo bolo hnusné, fuj. Normálne som mal chuť nájsť obuv, kúpiť si krém na topánky, aby som si zlepšil chuť. Nie je horší večer ako piť hnusné pivo, jesť studené párky a sedieť s dievčaťom, ktorá sa tvári, že ju obťažuje vaša spoločnosť. Našťastie, nesedel som s dievčaťom, párky z múky som odmietol, ale to pivo. To už sme si mohli vypýtať kapustovú šťavu alebo džús, ktorý voňal po banánoch ale chutil ako kyslé kiwi ukradnuté zo Sibíra. Sedeli sme tam dvaja chlapi, občas prehodili nejaké slovo o počasí. Bol to ťažký týždeň, krutý, mnoho vecí sa zas udialo.
Martin Šuraba
Burgyňa
Nič človeku nedvihne náladu tak ako, keď ho nezobudí budík. Prvýkrát som sa zobudil a ona sa smiala. Mala neposlušné vlasy, čítala knihu a povedala mi čosi po francúzsky. Už neviem ani čo to bolo, ale tuším, že niečo ako mon cheri. Šmaril som sa na druhý bok a ponoril sa ku škriatkom. Všimol som si, že v ohni tlelo drevo a vonku snežilo. Chvíľku som drichmal, časom som sa zobudil na vôňu kakaa. Zobral som si kindle a šiel za ňou.
Martin Šuraba
Pistáciová prechádzka
Ja už viem kedy sa to stalo, bolo hrozne tmavo. Jednoducho, keď počasie sa nenechá slncom popáliť. Šiel som ju čakať pred cukráreň. Mal som nutkavé podozrenie, že sa tam napcháva nejakou baštou a mal som veru pravdu. Hneď ako ma videla, usmiala sa, prešla si rukami po gebuli a šli sme sa prejsť. Voňala citrónovo a chutila po griláži.
Martin Šuraba
Neskoré raňajky
Veru, chujavica bola riadna. Obloky pozatĺkané, vietor šalel a z komína sa valil hustý dym. Bolo mi horúco, krb praskal drevom a vonku husto snežilo. Zrazu sa otvorili dvere na izbe. Bola to ona. Mysliac si, že spím, pomaly sa začala vyzliekať. Sviečka horela a ukazovala mi svetlom to, čo som chcel vidieť. Pomaly si ľahla ku mne, veľmi opatrne a nežne. Nebudem tu rozoberať, čo je nežnosť, na to podaktorí potrebujú slovník cudzích slov, tak odporúčim otvoriť na Sodome a Gomore.
Martin Šuraba
Povianočné obdobie
Keď som býval mladším, nemal som rád to povianočné obdobie. Ježíško zdúchol, jedlo už tak nechutilo a človek rozmýšľal, čo bude robiť. I preto som chodil vonku hrať hokej, zlostil dievčatá a ja neviem, čo všetko. Nemal som rád to obdobie, keď všetko čaro skončilo a mne ostala píšťalka, s ktorou som pískal po sídlisku. Včera som si uvedomil, že sa prelomili ľady. Máte radi ten zvuk, keď pukne ľad?
Martin Šuraba
Švédske Vianoce
Prišiel Štedrý deň a mnoho pokladov ukrytých v ňom. Okrem všetkých vecí si o chvíľku prečítam Vianočný fejtón od Jaroslava Haška, kde sa vytešuje z toho ako sa ľudia dusili rybami a ako Rusi zrušili Vianoce. Dnešným spisovateľom by mohol byť aj Charles Dickens so svojimi legendárnymi príbehmi. Najradšej mám od neho poviedku Začarovaný, ale neviem sa k nej dostať. Prichádza mi na um aj severská literatúra. Trygve so svojimi Večne spievajúcimi lesmi. Je však krajina, ku ktorej som si vytvoril špecifický vzťah. Je to kvôli detským hrdinom, s ktorými sme sa stretli všetci. Hovorím o Emilovi, Pipi a nesmie chýbať môj charizmatický priateľ, Nils Holgersson. Aké sú teda Vianoce vo Švédsku?
Martin Šuraba
Vianočná poviedka
Snežilo v celej dedine už štvrtým dňom, z komínov fučal dym a ja som všade cítil orechy, med a škoricu. Ani neviem kedy zdúchla, napísala mi na lístok, že pečie pirohy a teší sa večer na rozprávku. Vedel som, ktorú jej prečítam, bola to stará klasika, Pamodaj šťastia lavička a potom Kocúra v čižmách. Netušila, čo to bude. Naposledy som jej čítal voľačo zo Šehrezády a venovali sme sa potom iným rozrávkovým veciam. Lavičky sme milovali obaja od detstva, veď sme sa na jednej pobozkali. Druhá rozprávka mala špecifickejšiu farbu. Keď som sa do nej zamiloval, chcel som na ňu zapôsobiť. Spolu sme hľadali staré príbehy bratov Grimmovcov. Nie rozprávky, ale strašidelné príbehy. Také, kde tiekla krv, ľudia jačali hrôzou a všetci sa báli. Písali sme spolu do múzea bratov Grimmovcov, lietali po antikvariátoch, dokonca sme skúšali archívy. Ale archivári boli ľudia zvláštneho cítenia. Ja mám čo hovoriť, keď som v jednom archíve zamestnaný a jednu archivárku si vzal.
Martin Šuraba
Hobit
Škrtám zapálkou a zo sviečky sa dymí akoby z komína. Sypem si čaj do pohára a horúcou vodou ho zalievam. Vonku je pred Vianocami a to je ideálny čas na čítanie si niečoho dobrého. Vytiahnem starý pergamen a čítam na ňom. „In a hole in the ground there lived a hobbit.“ Tolkien nám vytvoril svet hobitov, trpaslíkov, elfov, ľudí, občas tam pobehuje nejaký Istari. Jeho knihy voňajú bylinkami a príbehy sú ako zozbierané staré eposy. Je to on, ktorý dáva literatúre nádych niečoho, čomu sme kedysi hovorili báje, mýty a legendy. (Predpokladám, že legendu nebudeme pre tento kontext vnímať ako životopis svätca.)
Martin Šuraba
Francúzština
Kráčal som zasneženým mestom, občas mi spadol sneh na gebuľu zo strechy. Vytiahol som si čiapku s brmbolcom a šľapol do hroznej džaby. Až to zašpliechalo nejakú pani v bielych nohaviciach. Tá prejavovala Archimedov zákon, lebo sa tvárila ako ja, keď som z neho mal ísť odpovedať. Utekal som po tej ulici, pokiaľ som si div nerozbil papuľu. Pozrel som sa vedľa a tam, ajhľa, piekli tam pizzu. Vôkol pizzérie som cítil ako ktosi pečie slaninu, udené ryby, syr a cesnakový olej. Ja neviem prečo, ale v poslednom čase každý erotický príbeh začína neskutočným žrádlom. Pamätám si ako mi kolega hovorieval, že Nemci majú asi 30 názvov na slovo kompere. Vždy sa Germanisti vedia baviť o filológii, ale nikdy sa nedokážu dohodnúť o žrádle.
Martin Šuraba
Niečo o fejtóne a fejtónistoch
Od včera bojujem s myšlienkou ohľadom aktuálneho diania. Alebo sa opýtam inak, čo je aktuálne dianie? Kedysi dávo sme sa učili, že fejtón je vtipné rozprávanie o nejakej konkrétnej, aktuálnej téme. Čo je aktuálna téma? Blížia sa Vianoce, v Čechách sa blíži voľba prezidenta, vlaky v Českej Třebovej nemajú lokomotívy, v Brne sneží, jazerá sa menia na ľadové kryhy a čo ja viem, čo ešte. Chlapci sa korčuľujú na jazerách, Orava sa vlieva do Váhu, človek má chuť nadžgať sa slanou šunkou a pagáčmi, čo voňajú ešte od pece. Stále neviem, čo je to vlastne tá aktuálna téma. Nech robím, čo robím, zaboha tomu neviem prísť na myseľ. Keďže som kultúrny barbar, hrozná laktibrada, rozhodol som sa napísať zopár slov o fejtóne.
Martin Šuraba
Bjørnstjerne Bjørnson
Minulý týždeň sme si pripomenuli 180. narodeniny nórskeho spisovateľa, ktorého poznáme pod menom Bjørnstjerne Bjørnson. Veľmi ma potešil google doodle, ktorý ukázal na svojej kresbe presne to, aký bol Bjørnstjerne Bjørnson človek. (Prečo len v Nórsku?) Blíži sa čas vianočný a ja mám toho spisovateľa ešte radšej, pretože on je ako nórska vlajka. Červené strechy domov, modrá severská obloha a biely sneh. Presne taká je jeho literatúra.
Martin Šuraba
Ťažký život
Mal som rád odchody z práce, vôkol fontánky a rozkreslených máp som kráčal. Archív ma napĺňal, nielenže som sa v ňom učil toľko krásnych vecí, ale uvedomoval som si, že vkuse riešim niečo iné. Dostal som sa do obdobia, keď som sa nebál nových vecí, ale vyhľadával ich. Chodieval som na pivo s Bratislavčanmi a viedli sme hrozné spory Východ-Západ a smiali sme sa. Najmä, keď som vysvetľoval rozdiel medzi Spišanmi a Abovcami, občas som zašiel k problematike OAI-PMH a LTP a ľudia rma nosili na rukách. Vraj to k pivu nepatrí, ale ich programovanie v Assembleri a knižnice v C++ boli na mieste.
Martin Šuraba
Imaginárny celibát
Sedeli sme v hostinci, rumázgali a ja som mal pažravú chuť na omastok. Bože, ja dakedy dostanem tak neskutočnú chuť na bravčovú masť a ešte kopec soli a chleba. Veľmi zdravé, najmä na môj cholesterol. Ešte také štyri vety o tom napíšem a chladnička zažije to akoby do nej vniklo stádo svíň. Slopal som čierne pivo, veď vo Viedni mali sviatok, spolužiak sa pozeral na mňa a krútil hlavou.
Martin Šuraba
Adventná poviedka
Kráčal som pomaly z práce a snežilo. Bol štvrtok a na Malej strane predávali riadne osolené pagáče s obrovskou kopou škvariek. Kúpil som domov medovinu, husaciu masť, škvarky a slané rožky. Z Malostranského námestia som zašiel cez Nerudovu ulicu hore. Vôkol hradu som šiel domov. Nádherne snežilo a celá Praha mala nádych Nerudu a jeho poviedok. Čakala ma strapatá a robila griláž.
Martin Šuraba
Volejbal
Posteľ hrozne vŕzgala, jej bakané kĺby rumázgali. Ráno mi zazvonil budík a ja som mal pocit, akoby ktosi zrušil Vianoce. Bol som vo voňavej, teplej posteli, čo tam po tom, že posteľ gáni. Ja som sa prikryl perinou a bol hrozne pokrčený a strapatý. Erotika prišla, keď mi odhrnula posteľ a smiala sa. Miloval som, keď sa smeje, ale za toto by som bol vďačný, keby sa veľkonočný pondelok opakoval viackrát v roku.
Martin Šuraba
Dotyky
Sušila slivky a šípky, voňala borovicou. Milovala voňavé sviečky a mala vždy pri posteli odloženú knihu o krajine víl a škriatkov. Býval som vo vedľajšom dome, chodieval som za ňou, keď snežilo. Obaja sme sa pozerali von oblokom, pili škoricový čaj a ja som jej rozprával príbeh.
Martin Šuraba
Z krčmy
Sedeli sme v krčme a liali do seba ďalšie pivo. Obaja trošku pripití, trieskali pohármi po stole a smiali sme sa. Najprv sme sa bavili o šoškovkách, potom o okuliaroch a nakoniec sme si všímali čašníčku. Vlastne, ono to nebolo nakoniec, ale celý čas. Luskali sme veselo o tom ako nám fyzikárka na strednej škole čítala Alberta Einsteina a ja som si kreslil počas toho E=mc2.
Martin Šuraba
Lauri Haarla- Hořící peřeje
Ocitneme sa v stredovekom, zasneženom Fínsku a práve sa stavia katedrála v Turku a sneží. Mrznú nám nohy a vonia dym všetkých dobrôt, ktoré sa napečú. Vlastne sa ani nevie, kto je hlavným hrdinom, okolo koho sa točí hlavná dejová línia. Preto nás zaujíma spôsob rozprávania tejto fínskej historickej prózy, ktorý pojal Lauri Haarla majstrovsky. Ak máte chuť po histórii, krvi, rynčania ocele a o láske, skúste siahnuť po knihe Hořící peřeje.
Martin Šuraba
Poludnica
Kráčali sme Spišom. Chýlilo sa k noci a už mraz štípal do kostí. Vedeli sme, že budeme musieť spať v lese, chlad nás netrápil. Hlavne jedného z nás, ktorý sa vedel zohriať večným teplom. Ani som nevedel, či im to povedať. Aj tak som utekal z jedného miesta do druhého. Bol som už asi v piatom meste, kde mi prišli na to kto som a povedal som si, že bude lepšie, keď si ukradnem nejaké čižmy a ujdem.
Martin Šuraba
Klobúk
Pili sme mušt a jedli orechový koláč. Traja chalani sediac okolo seba prišli do 19. storočia. Vonku jeseň hriala vetrom a vo vnútri nám voňal mušt, sviečky a vysušená mäta na stene. Drevené stoličky okolo okrúhleho stola dodávali tejto debate akési rytierske časy.
| předchozí | 1 2 3 4 5 | další |
