Klobúk
„Občas, keď som s vami, cítim sa akoby prišiel do tohto podniku samotný Thomas Malory.“ Rozpovedal sa knihovník a smial sa.
„Nuž, ale nikto z nás nevie starý, francúzsky jazyk.“ Hovoril archivár.
„Ja neviem ani nový francúzsky jazyk. Jedine, čo som francúzsky čítal, je Le petit prince.“Hovoril som veľmi namyslene. Až tak, že som si učesal vlasy rukami a zatváril som sa ako páv.
„Ja som čítal Citadellu po francúzsky. Mám rád Saint-Exupéryho. Pamätám si ako som bol v Lyone, bolo tam pero s obrázkom Malého princa. Sympatický blond chalan, ktorý si rád pásol ovečky.“ Rozpovedal sa archivár.
„To aj Nils Holgersson.“ Nedalo mi zastať sa svojej detskej rozprávkovej bytosti z detstva. (Inak krásna veta, ako tam hovorím o detstve.)
„Je zaujímavé ako severania v 19. a 20. storočí vnímali realizmus. A Nils Holgersson je vlastne realistické dielo. Isto, je to rozprávka, ale veľmi výchovná. Selma ho napísala podľa mňa preto, aby ju jej vlastné deti poslúchali. Je to vlastne rozprávka o tom, aby deti nerobili nezbednosti.“ Hovoril knihovník.
„U nej je kúzelné ako píše v Poklade pána Arna o tom kontraste. Na jednej strane to dievča ho miluje, na druhej, on je ten zlodej, ktorý ukradol poklad toho farára. A farár je predsa pre dievča vychovávateľ. Ona aj so sestrou u neho bývali, keď boli malé.“ Riekol archivár, bafkal fajku a kopol do seba celý ten pohár muštu.
„Severania sú podobní nám, čo sa týka 19. storočia v literatúre. To nie je Dumas ml. On píše o Paríži. Celkovo, francúzski realisti píšu o meste. Balzac takisto. Severania ako my, opisujú dedinského človeka a pridávajú mu akúsi dávku naturality.“ Ozval som sa.
„No to nesúhlasím úplne. Naturalizmus do istej chvíle áno. Veď pri nich naturálne znamená, že tí ľudia sú spätí s prírodou a konajú prírodne. A to nie je ako s románov kdejakých pubertálnych zmijí, čo ich knižky sú pastviny pre kravy. Mnoho ľudí v súčasnej dobe vníma naturalizmus ako to, že chlap sa vyspí so ženskou. Debilizmus jak oči!“Rozčuľoval sa archivár a tresol po stole.
„Je mnoho subžánrov alebo ako toho nazvať. Pamätám si ako sme sa na strednej škole učili, že existuje vrámci prózy, román, novela a poviedka. A čo napríklad taká sága?“Zanôtil knihovník.
„No to áno, učíme sa ešte o tom tak, že je poviedka, ktorá je krátka a je tam málo postáv. Román je hlboký a má mnoho postáv. A novela je niečo medzi, ale to je blbosť. Novelu ja osobne neviem vnímať čo to je. A je mi to tak trošku proti srsti, literatúra má kopec vecí prekrytých navzájom. Bože, bolí ma z toho hlava.“ Povedal som.
Asi po hodine takého rozprávania sme dopili už neviem ktorý pohár muštu. „A čo nové inak?“ Opýtal sa knihovník.
„Nič, na Palmovke minule rozbili papuľu dakomu len preto, lebo vykrikoval rusky.“ Hovoril som.
„Dosť neobvyklé, čo?“ Spýtal sa archivár sarkasticky.
Šiel som domov trošku navoňaný debatou o literatúre a dostal som hroznú chuť pozrieť si film o Synnove zo slnečného návršia. Ako to preboha zohnať, keď to natočili v roku 1919. Potom sme sa ešte smiali, že takým lenivým ľuďom, čo nič nerobia, Islanďania hovorievajú „tí, ktorí jedia uhlie.“ Tí, ktorí len za pecou sedia.
Ako som tak otváral vráta, prišiel som do kuchyne. Cítil som, že bola pec v činnom stave. Schválne som tam zahodil maturitné vysvedčenie, aby sa o tom nikto nedozvedel a sadol si k stolu. Ani neviem ako, zaspal som tam. A tak pochopiteľne, prídete z vonku do prostredia, ktoré vonia škoricou, pomarančom, je tam pec a vonku chujavica akoby šlo o život, tak zaspíte. Zobudila ma maslová pusa.
„Ja som nejako zaspal.“ A ešte som si aj teraz poriadne zazíval.
„Ťažký deň?“ Opýtala sa ma a prešla mi rukou po krku.
„A tak to ani nie, skôr to, že je jeseň a všetko človeka láka k posteli. To mi pripomína, že mám asi horúčku a mali by sme skúsiť tých 72 stupňov.“ Povedal som jej. 72 stupňov je to, keď si s niekým ľahnete do postele, aby ste sa zohrievali. Jeden má 36, druhý tiež 36 a tak dohromady je vo vás teplo na 72 stupňov Celzia. (Kelviny a Farenhajty vypočítajte.)
„Jasné a jesť bude kto?“ Opýtala sa s tuláckym úsmevom, ktorý jej tak krásne znázorňoval jamky.
„Ty robíš štrúdľu!“ Odvetil som s úsmevom, chlapčenským, voňavým.
„Poď mi pomôcť, spravíme si aj kakao.“ Usmiala sa.
A keď som teda šiel pripravovať to mlieko a kakao sme tam sypali, pristál mi na hlave celkom fešný klobúk.
„A celkom ti k tým okuliarom pôjde.“ Povedala mi.
A celá miestnosť voňala kakaom a jej maslovým úsmevom. Večer sme si spolu ľahli na gauč a rozprávali si rozprávku o klobúku.
Martin Šuraba
Záhradník
Každý víkend si opravoval bicykel. Ráno vstal, vzal olej a mastil reťaz. Fúkal gumy, čistil rám a jeho bicykel bol vždy ako tomu on hovorieval, vo forme. Mal veľmi krehkú ženu s obrovskými očami a tým najrozkošnejším úsmevom na svete. Bol záhradníkom v kráľovskej záhrade.
Martin Šuraba
Bojovný Ján a roket science
Už dopredu upozorňujem, že to je sci-fi. V reálnom svete sa taká osoba nemôže vyskytovať, životné príbehy sú však rôzne. Ak niekde nájdete také rocket science guru, prosím, dajte mu prečítať tieto riadky, ja mám siahodlhé kontakty do NASA a bola by obrovská nehoráznosť, keby taký človek nepomohol vede. Veru, veda je to slovo, kde to začalo.
Martin Šuraba
O okrúhlom stole
Rád sa prechádzal po opadanom lístí. Miloval červené stromy, hmlu, zelenú trávu a mokré topánky od rosy. Keď bol malý chlapec, našiel kdesi v lese opustenú jaskyňu. Nikdy do nej nevošiel, lebo sa bál. A ako to už na svete chodí, ak sa niečoho bojíme, vymyslíme si príbehy, aby sme si to ešte nejako potvrdili. V tom čase ešte nepoznal hrozby dnešného sveta. Bál sa duchov, príšer, strašidiel a iných ohavných bytostí. A tak k tej jaskyni prestal chodievať. Tak sa zoznámil s tajomným svetom a začal si pestovať fantáziu.
Martin Šuraba
Orechy
Ona bola svetrová, on košeľový. Keď sa spoznali, túlavali sa v zasneženom meste. Doniesol cukríky, ktoré ona zbožňovala a ponúkol ju. Bol šikovný, nechcel ju chytiť za ruku len tak.. Zbožňovala jeho komplimenty a aj to, ako ju vedel pohladkať po vlasoch. Vravieval, že ženy milujú dotyky a vlasy sa najlepšie dotýkajú. Samozrejme až po zadku.
Martin Šuraba
Keď zožltli stromy
Od mala neznášal slivky. Keď mal sedem rokov, skoro sa zahrdúsil kôstkou a odvtedy ich nejedol. Mal brčkavé vlasy, miloval ošarpané topánky a rád pozoroval vlaky. Veru vlaky, to bolo jeho. Vždy po škole sa vytrepal na vŕšok, ba aj na kopec a pozeral na vlaky.
Další články autora |
Atentát na Fica. Slovenského premiéra postřelili
Slovenského premiéra Roberta Fica ve středu postřelili. K incidentu došlo v obci Handlová před...
Fico je po operaci při vědomí. Ministr vnitra mluví o občanské válce
Slovenský premiér Robert Fico, který byl terčem atentátu, je po operaci při vědomí. S odkazem na...
Fica čekají nejtěžší hodiny, od smrti ho dělily centimetry, řekl Pellegrini
Zdravotní stav slovenského premiéra Roberta Fica je stabilizovaný, ale nadále vážný, řekl po...
Pozdrav z lůžka. Expert Antoš posílá po srážce s autem palec nahoru
Hokejový expert České televize Milan Antoš, kterého v neděli na cestě z O2 areny srazilo auto, se...
Drahé a rezavé, řeší Ukrajinci zbraně z Česka. Ani nezaplatili, brání se firma
Premium České zbrojařské firmy patří dlouhou dobu mezi klíčové dodavatele pro ukrajinskou armádu i tamní...
Vrtulník íránského prezidenta havaroval v horské mlze, Raísí je v ohrožení života
Aktualizujeme Íránská státní televize hlásí nehodu vrtulníku při přesunu prezidenta Ebráhíma Raísího. Stroj...
Slováci prověřují verzi, zda za atentátem na Fica nebylo víc lidí
Aktualizujeme Slovenské bezpečnostní složky pracují při vyšetřování středečního atentátu na premiéra Roberta Fica...
Českem se prohánějí lokální bouřky a padají kroupy. Přívalové srážky nehrozí
Přímý přenos Na většině území Česka se dnes odpoledne objevily bouřky s kroupami a silnými dešti, pravděpodobně...
Zubaři se brání konkurenci ze zemí mimo EU. Šmucler se bojí o pacienty
Sněm České stomatologické komory odmítl Sněmovnou přijatou novelu, která by měla usnadnit využití...
Akční letáky
Prohlédněte si akční letáky všech obchodů hezky na jednom místě!