Povianočné obdobie
Keď som mal 19 rokov, zacítil som dych morskej panny na dne Hornádu. Jedného dňa som sa rozhodol prejsť sa po ľade. Dlho mi netrvalo dumanie nad tým, šľapol som na tú ryhu a bum ho. Nebudem tu písať o tom, že som bol mladý, naivný a hlúpy. Za prvé, je to blbosť, za druhé, podobné slovné spojenia prenechám viac skúseným a za tretie, mám chuť urobiť to aj teraz.
Včera som si doprial poobedňajšiu prechádzku po Košiciach. Mestský park, kde človek slopal, alebo sa bozkával s dievčaťom, je zatvorený. Nechápem ako mohlo mesto dopustiť takú nehoráznosť. Veď mestský park pre mňa vždy symbolizoval pocit neduhov, ktoré raz budem rozprávať deťom a vnúčatam. Ohraničenie mestského parku ako vojenskej pevnosti, to je čosi hrozné a strašné, desivé a kruté. Veď tam som sa chodil bicyklovať a poriadne si tam rozbil koleno. Tam som kedysi sedel s dievčaťom pri fontáne a popritom ako sa kúpali naši rómski spoluobčania, čítal som jej švédsku Astrid. To bolo miesto, kde som prvýkrát dostal sexuálny návrh za fľašku čuča. To bolo miesto, kde sme sa naučili robiť ohnivé žiary po cestách z krčmy.
Ako som tak kráčal popri tom parku, uvedomil som si, že stojím na ľade. Ľad začal praskať a ja som uskočil vedľa. Vytvorili sa na ľade niečo ako geometrické krivky.
Šiel som včera vôkol Jakabovho paláca a okolo mostu, ktorý mi trošku pripomína Karlov. Uvedomil som si, aké sú tie Košice kúzelné a koko mi odkrývajú tajomstiev.
Prečo tajomstvá? V piatok som sa túlal mestom, chcel som sa pozrieť na krakovské betlehémy. Na múzeách, archívoch a knižniciach je občas niečo magické. Hovoril som si, že niečo s tým asi mám, keď sa kolo toho motám už nejaký piatok. A tak som kráčal Hlavnou ulicou a ťahalo ma to do boka. Veď v košických múzeách som nebol ani nepamätám.
Skončil som v Miklušovej väznici a chvíľku sa cítil ako turista vo vlastom meste. Ale potom som si uvedomil koľko krásy a histórie má naše mesto. Začal som to mesto vnímať ako mesto, kde sa vyrábali klobúky a gombíky. Mesto, kde sa kedysi varilo pivo a varila dobrá šunka. V mysli som vnímal, kde boli kedysi hradby a ako vyzerá vodná priekopa.
A tak, keď nad tým rozmýšľam, čosi také viem robiť len po Vianociach. Keď človek má náladu nejako si štekliť vlastnú fantáziu, zlostiť sa a rozprávať si vlastné rozprávky. A to je to puknutie ľadu. Keď sa človek vytešuje z takých drobností a nových objavov pre seba.
Toľko moja zvrhlosť, čo vy?
Martin Šuraba
Záhradník
Každý víkend si opravoval bicykel. Ráno vstal, vzal olej a mastil reťaz. Fúkal gumy, čistil rám a jeho bicykel bol vždy ako tomu on hovorieval, vo forme. Mal veľmi krehkú ženu s obrovskými očami a tým najrozkošnejším úsmevom na svete. Bol záhradníkom v kráľovskej záhrade.
Martin Šuraba
Bojovný Ján a roket science
Už dopredu upozorňujem, že to je sci-fi. V reálnom svete sa taká osoba nemôže vyskytovať, životné príbehy sú však rôzne. Ak niekde nájdete také rocket science guru, prosím, dajte mu prečítať tieto riadky, ja mám siahodlhé kontakty do NASA a bola by obrovská nehoráznosť, keby taký človek nepomohol vede. Veru, veda je to slovo, kde to začalo.
Martin Šuraba
O okrúhlom stole
Rád sa prechádzal po opadanom lístí. Miloval červené stromy, hmlu, zelenú trávu a mokré topánky od rosy. Keď bol malý chlapec, našiel kdesi v lese opustenú jaskyňu. Nikdy do nej nevošiel, lebo sa bál. A ako to už na svete chodí, ak sa niečoho bojíme, vymyslíme si príbehy, aby sme si to ešte nejako potvrdili. V tom čase ešte nepoznal hrozby dnešného sveta. Bál sa duchov, príšer, strašidiel a iných ohavných bytostí. A tak k tej jaskyni prestal chodievať. Tak sa zoznámil s tajomným svetom a začal si pestovať fantáziu.
Martin Šuraba
Orechy
Ona bola svetrová, on košeľový. Keď sa spoznali, túlavali sa v zasneženom meste. Doniesol cukríky, ktoré ona zbožňovala a ponúkol ju. Bol šikovný, nechcel ju chytiť za ruku len tak.. Zbožňovala jeho komplimenty a aj to, ako ju vedel pohladkať po vlasoch. Vravieval, že ženy milujú dotyky a vlasy sa najlepšie dotýkajú. Samozrejme až po zadku.
Martin Šuraba
Keď zožltli stromy
Od mala neznášal slivky. Keď mal sedem rokov, skoro sa zahrdúsil kôstkou a odvtedy ich nejedol. Mal brčkavé vlasy, miloval ošarpané topánky a rád pozoroval vlaky. Veru vlaky, to bolo jeho. Vždy po škole sa vytrepal na vŕšok, ba aj na kopec a pozeral na vlaky.
Další články autora |
Atentát na Fica. Slovenského premiéra postřelili
Slovenského premiéra Roberta Fica ve středu postřelili. K incidentu došlo v obci Handlová před...
Fico je po operaci při vědomí. Ministr vnitra mluví o občanské válce
Slovenský premiér Robert Fico, který byl terčem atentátu, je po operaci při vědomí. S odkazem na...
Fica čekají nejtěžší hodiny, od smrti ho dělily centimetry, řekl Pellegrini
Zdravotní stav slovenského premiéra Roberta Fica je stabilizovaný, ale nadále vážný, řekl po...
Pozdrav z lůžka. Expert Antoš posílá po srážce s autem palec nahoru
Hokejový expert České televize Milan Antoš, kterého v neděli na cestě z O2 areny srazilo auto, se...
Drahé a rezavé, řeší Ukrajinci zbraně z Česka. Ani nezaplatili, brání se firma
Premium České zbrojařské firmy patří dlouhou dobu mezi klíčové dodavatele pro ukrajinskou armádu i tamní...
Porodnost Arabů razantně klesá, přelidnění však Blízký východ straší dál
Porodnost v arabských zemích za posledních několik let zaznamenala přes sílící přítomnost...
V Maďarsku po nehodě na Dunaji havaroval motorový člun, dva lidé zemřeli
Dva lidé zemřeli při lodní nehodě na řece Dunaj severně od maďarské metropole Budapešti, uvedla v...
Novotný by měl z ODS odejít sám, míní Stanjura. Děkuji za názor, řekl starosta
Místopředseda ODS Zbyněk Stanjura by uvítal, kdyby se starosta pražských Řeporyjí Pavel Novotný...
Volby by vyhrálo hnutí ANO s 32 procenty, s SPD by mělo vládní většinu
Sněmovní volby by nyní vyhrálo opoziční hnutí ANO s 32 procenty hlasů. Na druhém místě by byla s...